Na tejto stránke sa budú dat stahovat skvelé knihy. Takže ako prvá kniha je tu skvelá vec... Philip K. Dick - Temný obraz... okrem iného tu nájdete aj sci-fi poviedky - len tie najlepšie.. Naposledy pridané: ALFRED BESTER - DNES SA Už NEžIJE AKO KEDYSI *** DAMON KNIGHT - STANICA CUDZINCOV *** PHILIP. K. DICK - MALá POZORNOST PRE TEMPUNAUTOV ... Pripravuju sa dalšie...  

Nieco o autorovy: Philip K. Dick sa narodil v Chicagu, 16 decembra 1928 spolu so sestrou-dvojičkou Jane. Jane zomrela pár týždňov po narodení. Táto traumatizujúca udalosť sa stala jednou z dominantných v Philipovom živote a odrazila sa aj v jeho neskoršej tvorbe. O dva roky sa rodičia presťahovali do Berkeley a krátko nato sa ich manželstvo zrútilo. Po rozvode odišla matka s trojročným Philipom do Washingtonu. V 40-tych rokoch sa Philip s matkou presťahovali späť do Berkeley, kde začal čítať a písať science fiction. Ako malý chlapec pravidelne publikoval krátke poviedky v Young Authors Club, rubrike novín Berkeley Gazette. Horlivo hltal magazíny science fiction, v tomto období ho ovplyvnili autori ako R.A.Heinlein a Van Vogt. Býval často chorý, trpel astmou a záchvatmi agorafóbie (chorobný strach z neznámeho prostredia). Jeho záujem o science fiction ochabol, keď skončil strednú školu a vo svojich 18-tich opustil matku. Žil v intelektuálskej komunite v Berkeley, kde pracoval v predajni hudobných nosičov. Po uverejnení niekoľkých poviedok v najvýznamnejších SF magazínoch sa v roku 1951 chopil šance a nastúpil kariéru spisovateľa na plný úväzok. Počas päťdesiatych rokov napísal niekoľko noviel, ale väčšinou to nebola SF. Veľa poviedok mu bolo vrátených, medzi iným aj všetky pokusy o mainstreamovú science fiction. Jeho prvým významným úspechom bolo publikovanie SF novely Solar Lottery, roku 1954. Svoj prvý literárny vrchol dosiahol ale až novelou The Man in the High Castle (Muž z vysokého zámku), za ktorú roku 1962 dostal prestížnu cenu Hugo. Dickov manželský život bol pomerne búrlivý. Prvé manželstvo netrvalo ani šesť mesiacov. Druhé manželstvo s Kleo Apostolidesovou bolo úspešnejšie, dalo by sa povedať, že šťastné a romantické. Jeho tretia manželka Anne, ktorej krátko predtým umrel manžel, bola jeho zdrojom inšpirácie a mnohé deštruktívne a negatívne ženské vlastnosti v jeho knihách sú odrazom práve jeho vzťahu k Anne. Jeho paranoia k nej došla tak ďaleko, že ju obvinil z vraždy jej predošlého manžela s tým, že plánovala podobný osud aj pre neho. Napriek tomuto paranoidnému obdobiu mu Anne pomohla k najplodnejšiemu a najinšpiratívnejšiemu obdobiu jeho tvorby, z ktorej vyšiel ocenený The Man in the High Castle, skvelý Martian Time Slip či 3 Stigamata. Unikajúc do chatky, ktorú si prenajal od šerifa, napísal počas rokov 1963/1964 11 SF noviel. V roku 1964 sa rozviedol s Anne. V roku 1964 sa presťahoval do San Francisca a spolu so spisovateľmi Jackom Newkonom a Rayom Nelsonom okúsil prvý LSD trip. Ako mnohí v šestdesiatych rokoch, aj on začal experimentovať so širokou škálou drog, ale zdrojom jeho manželských zlyhaní bola hlavne jeho rastúca závislosť na amfetamínoch. Toxikománia bola aj príčinou, prečo ho opustila jeho štvrtá manželka Nancy. Keď odišla, bol presvedčený, že ich uniesla C.I.A. Bez Nancy začalo najhoršie obdobie Dickovho života. Čoraz viac podliehal drogám a paranoi, zatiaľ čo jeho literárna činnosť stagnovala. Po pokuse o sebevraždu a následnom pobyte v rehabilitačnom stredisku pre drogovo závislých začal odznova. Oženil sa s mladou Tessou Busbyovou a roku 1973 sa im narodil syn Christopher. Roku 1974 končí svoju kariéru vydaním skvelej novely Scanner Darkly (Temný obraz). Po nej nasledovalo už len niekoľko menej významných diel a jedna kniha, ktorú už nestihol dokončiť. Nedožil sa ani prvej filmovej adaptácie svojej knihy Do Androids Dream of Electric Sheep pod názvom Blade Runner. Zomrel roku 1982 na zlyhanie srdca vo veku 53 rokov. SCANNER DARKLY čiže TEMNÝ OBRAZ Keď sa medzi scifistami povie Philip K. Dick, vybaví sa im predovšetkým už spomínaný Blade Runner, novely The Man in the High Castle, Flow My Tears, the Policeman Said či Valis. Aj napriek nespornej kvalite jeho výlučne scifistických noviel tu však je jedna, ktorá hravo (snáď okrem už spomínanej Do Androids Dream of Electric Sheep a niekoľkých ďlších poviedok) hravo predčí námetom, spracovaním, ale aj hĺbkou myšlienok ktorúkoľvek z Dickových kníh. Je to Scanner Darkly, u nás vyjduvší vo vydavateľstve Smena (edícia Labyrint) roku 1986 (!) pod názvom Temný obraz, začo môžeme ďakovať len a len našej scifistickej obci, ktorá pod rúškom "vzdelávania socialistickej mládeže" u nás vydala knihu, oproti ktorej sú feťácke biblie ako Deti v ZOO parku len slabým excesom halucinujúcich teenagerov - posúďte sami...

 

Zaciatok prvej kapitoly pre Vaše potešenie:

 

Bol raz na svete chlapík, čo si celý deň vytriasal z vlasov chrobáky. Hoci lekár mu povedal, že vo vlasoch nijaké chrobáky nemá. Potom sa na osem hodín postavil pod sprchu, stál tam hodinu za hodinou a trpel, lebo chrobáky mu spôsobovali bolesť. Potom spod sprchy vyšiel, poutieral sa, a ešte vždy mal vo vlasoch chrobáky; v skutočnosti mal chrobáky po celom tele. A o mesiac mal chrobáky aj v pľúcach. A keďže nemal nič iné na práci, ani premýšľať nebolo o čom. začal skúmať životný cyklus chrobákov; pomáhala mu pri tom Britannica. Pokúšal sa zistiť, čo za chrobáky to vlastne sú. Už mu zaplavili celý dom. Dočítal sa o množstve rozličných druhov, až napokon uvidel chrobáky aj vonku za dverami. Napokon dospel k názoru, že sú to vošky. Tento záver ho tak posadol, že už ani nezáležalo na tom, čo mu povedia ľudia... nestál dokonca ani o tvrdenie, že vošky nehryzú. Vyhovárali mu to preto, lebo nekonečné hryzenie mu pôsobilo úžasné múky. V obchode s rozličným tovarom, čo patril do siete obchodov, ktorá sa rozprestierala takmer po celej Kalifornii, si nakúpil spreje Biolit, Čierna zástava a Strážca domu. Najprv vysprejoval dom, potom aj seba. Zdalo sa mu, že Strážca domu je najúčinnejší. Pokiaľ ide o teoretickú stránku veci, v živote chrobače vypozoroval tri štádiá. V prvom sa mu chrobáky dostali na telo, aby ho nakazili. Preniesli sa naň z ľudí, ktorých nazýval chrobákonosičmi, a boli to ľudia, ktorí nechápali, akú úlohu pri prenášaní chrobákov zohrávajú. V tomto štádiu chrobáky ešte nemali čeľuste ani hryzadlá (tento termín sa naučil, keď celé týždne vedecky bádal, čo bolo veľmi nezvyčajné zamestnanie pre chlapíka, ktorý pracoval v malej autoopravovni, kde dával do poriadku prasknuté valce). Chrobákonosiči teda necítili nič, celkom nič. Sedával v najodľahlejšom kúte obývačky a pozoroval rozmanitých chrobákonosičov, ako vchádzajú dnu - väčšinu z tamtých ľudí ihneď spoznal, ale niektorí... a videl, že sú celí pokrytí voškami, pravda, ešte v štádiu, keď nehryzú. Čudne sa pritom sám pre seba usmieval, lebo vedel, že chrobáky toho človeka využívajú, a jeho to nijako netrápi. - Prečo sa tak usmievaš, Jerry? - spytovali sa ho. Ale on sa iba usmieval. V nasledujúcom štádiu narástli chrobákom krídla alebo čosi podobné, ale v skutočnosti to neboli ozajstné krídla; tak či onak to však boli výrastky, ktoré im pomáhali rojiť sa; lebo neskôr sa vošky sťahovali a šírili - najmä smerom k nemu. V takej chvíli ich bol plný vzduch; v obývačke, ba v celom dome sa zotmelo. V tomto štádiu sa usiloval nenadýchať sa ich. Najväčšmi mu však bolo ľúto vlastného psa, lebo videl, ako mu chrobáky pristávajú a usalašujú sa na celom tele, a cítil, ako prenikajú do psích pľúc, akoby boli jeho vlastné. Možno- tak mu to aspoň navrávala jeho výrazná schopnosť - pes trpí tak, ako trpel on sám. Má dať psa preč, aby sa mu uľavilo? Rozhodol sa, že tak neurobí: pes bol už nenapraviteľné nakazený a kam by sa pohol, rozniesol by chrobáky. Kedy-tedy zaliezol pod sprchu aj so psom a pokúšal sa psa dočista vydrhnúť. Ale nemal s ním o nič väčší úspech ako so sebou. Bolelo ho, ked videl, ako pes trpí; ani na chvíľu nepoľavil v úsilí pomôcť mu. Istým spôsobom to bolo to najhoršie -utrpenie zvieraťa, ktoré sa nevedelo ani len posťažovať. - Čo, doriti, ustavične robíš pod sprchou aj s tým posratým psom? - spýtal sa ho kamarát Charles Freck, keď ho raz tak našiel. - Pokúšam sa mu odsprchovať vošky, - povedal Jerry. Vybral Maxa, tak sa pes volal, spod sprchy a dal sa ho drhnúť uterákom. Ohúrený Charles Freck sa prizeral, ako Jerry nalieva na psiu srsť detský olej a zasýpa ju zásypom. V celom dome sa hromadili a povaľovali spreje proti hmyzu, fľaštičky od zásypov a detských olejov a prípravkov na pokožku - väčšina z nich bola prázdna; Jerry vyminul za deň aj niekoľko sprejov a fľaštičiek. - Ja tu nevidím nijaké vošky, - namietol Charles. - Čo je to voška? - Môže ťa aj zabiť, - Môže ťa aj zabiť, - povedal Jerry. - Taká je voška. Mám ich vo vlasoch, na pokožke aj v pľúcach a bolesť, čo mi spôsobujú, je neznesiteľná - budem sa musieť pobrať do nemocnice. - Ako to, že ja ich nevidím? Jerry odložil psa, zakrúteného do uteráka, a kľakol si na dokrkvaný koberček. - Jednu ti ukážem, - povedal. Koberček bol celý pokrytý voškami; vyskakovali na všetky strany, skákali hore-dolu, niektoré vyššie ako ostatné. Vyhľadal jednu mimoriadne veľkú vošku, pamätajúc, aké problémy robí ľudom uvidieť ich. - Prines mi nejakú fľašku alebo nádobku. - povedal, - je pod výlevkou. Dáme na ňu viečko alebo pokrievku, potom si ju budem môcť vziať so sebou, ked pôjdem k lekárovi; ten ju už zanalyzuje. Charles Freck mu priniesol prázdnu nádobku od majonézy. Jerry chvíľu snoril, až sa napokon vrhol na jednu vošku a vyskočil pritom do vzduchu, prinajmenej meter dvadsať. Voška bola veľká - skoro trojcentimetrová. Chytil ju, doniesol k nádobke, opatrne ju pustil dnu a zakrútil viečko. Potom nádobku triumfál-ne zodvihol. - Vidíš? - spýtal sa. - Uhm, - pripustil Charles Freck a oči sa mu rozšírili, ako úpenlivo pozoroval obsah nádobky. - Aká veľká! Fíha! - Pomôž mi nájsť ďalšie, nech doktor vidí! - požiadal ho Jerry a znova sa skrčil nad koberček. Nádobku položil vedľa seba. - Dobre. - súhlasil Charles Freck. O tri hodiny mali tri nádobky plné chrobákov. Charles, hoci nováčik, našiel niekoľko obrovských exemplárov. Bolo poludnie, jún roku 1994. V Kalifornii, na neveľkom pozemku plnom lacných, ale trvanlivých domov z plastov, odkiaľ sa už dávno odsťahovali všetci, čo nechceli mať nič spoločné s drogami. Jerry už dávno zastriekal okná farbou, aby sa dnu nedostalo svetlo; izbu osvetľovala iba stojacia lampa, do ktorej zakrútil niekoľko bodových svietidiel; svietili deň aj noc, len aby ani jeho, ani kamarátov nerušil čas. Páčilo sa mu to; páčilo sa mu, že sa zbavil času. Mohol sa tak sústrediť na dôležité veci a nič ho nerušilo. Ako napríklad: dvaja chlapi kľačiaci na dokrkvanom koberčeku, hľadajúci chrobáka za chrobákom a ukladajúci ich do jednej nádobky za druhou. - Čo za ne dostaneme? - spýtal sa Charles Freck o chvíľu. - Myslím to tak, či nám doktor nepoukáže nejakú prémiu alebo dačo podobné. Alebo či nám nedá nejakú cenu. Alebo či nám nedá priamo prachy. - Rád pomôžem pri zdokonaľovaní liečebných metód, - povedal Jerry. Bolesť, hoci nikdy ani na chvíľu neustúpila, sa stala neznesiteľnou; ešte si na ňu nenavykol a vedel, že si na ňu nikdy nenavykne. Nutkanie, túžba znova sa osprchovať ho celkom premohla. - Hej, človeče, - vyhŕklo z neho, ako vstával z dlážky, - ukladaj ich dalej do nádobiek, ja sa zatiaľ osprchujem. -Zamieril do kúpeľne. - Fajn, - povedal Charles a dlhé nohy sa mu pohojdali v kolenách, ako kráčal k nádobke, obe dlane zovreté. Ako bývalý veterán si ešte vždy dobre ovládal svaly; uložil vošky do nádobky. Ale potom sa zrazu ozval: - Hej, Jerry, táto chrobač ma nejako ľaká. Mne sa to tu nejako nepáči. - Vstal. - Zbabelý bastard! - zahulákal Jerry, vzdychajúc od bolesti, na krok od kúpeľne. - Nemohol by si... - Musím sa osprchovať! - Tresol dverami a skrútol kohútiky na sprche. Začala prúdiť voda. - Bojím sa, - ozval sa tlmený hlas Charlesa Frecka, hoci bolo zrejmé, že kričí. - Tak sa poser, - zavolal mu Jerry naspäť a stal si pod sprchu. Načo, doriti, sú dobrí kamaráti? spýtal sa sám seba trpko. Na nič, na nič! Na posraté nič! - Hryzú tie potvory? - kričal Charles Freck priamo pri dverách. - Áno, hryzú! - odpovedal Jerry a drhol si šampónom vlasy. - Myslel som si. - Ticho. - Umyjem si ruky, zmyjem ich zo seba a počkám ťa, hej? Zbabelec, pomyslel si Jerry s trpkosťou a hnevom. Neodpovedal; dalej sa umýval. Ten bastard nebol hoden, aby mu odpove-dal ... Nestaral sa viac o Charlesa Frecka, sústredil sa len na seba. Na svoje životne naliehavé, strašné a neodkladné potreby. Všet-ko ostatné počká. Nebolo času, nebol čas; také veci nemožno odkladať. Všetko ostatné je druhoradé.

Stahujte tu:

 

Philip K. Dick - Temný obraz

 

 

 

 

POVIEDKY:

 

ALFRED BESTER - Dnes sa už nežije ako kedysi

 

DAMON KNIGHT - STANICA CUDZINCOV

 

PHILIP K. DICK - Malá pozornosť pre tempunautov

 

 

 

booking@szm.sk

 

 

Begin Ultimate Counter code-->